Ako ďalší dôkaz neomylnosti Gúglu (čo trochu súvisí aj s mojím predchádzajúcim postom o záhadach vikipédie) nech svedčí tento výsledok:
1 Večne mladý zakladateľ Bronxu

Google hodil popis z vikipédie, ale dal fotku Curta Wrigforsa, predsedu Centra Jonasa Broncka (podľa ktorého je, mimochodom, pomenovaný newyorský Bronx) vo švédskej usadlosti Sävsjö, neďaleko Bronckovho rodiska. Skrínšot je z roku 2017, 2-3 roky po publikovaní článku, z ktorého je tá fotka (teraz je to už opravené).
2 Wen Đia – čínsky maliar alebo stolný tenista?
Na to, že žil v 16. storočí, tak mu niekto spravil skutočne realistickz vzyerajúci portrét. Šiškin šuvix.

Ak je to autoportrét, tak musím uznať, že bol skutočne zručným umelcom.

3 Džang Hong zvečnil nielen iných, ale zjavne aj samého seba
Hovorí sa, že päťtisícročná čínska kutlúra vo nie máločom predbehla západnú civilizáciu často až o storočia. A zjavne ako prví vymysleli aj elixír dlhovekosti, čo sa anglo-saským vedcom dosiaľ nepodarilo (a bohužiaľ ani tým slovanským, keď už sme pri tom):

4 Keď Google považuje každú bodku za ukončenie vety

5 Andrea Rossi

Toto nie je ten Andrea Rossi. Andrea Rossi, o ktorom Google paneli píše, je čiastočne strelený taliansky vynálezca. A keďže vo všeobecnosti platí, že čím bláznivejší je vynálezca, tým má neupravenejšie háro, tak len toto môže byť čiastočne strelený taliansky vynálezca:
6 Point Pleasant
Google by mal trošku koordinovať infobox s fotografiami alebo výsledkami vyhľadávania, lebo často sa stáva, že ľavá ruka strana nevie, čo robí pravá.


